Základy PHP: Začnite programovať hneď teraz!

Toto zachránilo moje údaje

kategória: Blog pridané: 5. marca 2018

Vytvoriť zálohu, keď ešte všetko funguje, je naozaj jediné, takmer na 100 % spoľahlivé riešenie. Riešiť veci včas, kým je to možné, stojí za pol hodinky uvažovania. V predchádzajúcej časti sme si ujasnili, akým spôsobom voliť kritériá zálohovania. Kam však umiestniť zálohu, koľko by to stálo a či zálohované dáta majú tú cenu, plus „zlaté pravidlo“ – toto rozoberieme v našej predposlednej časti seriálu.

Kam zálohovať fotky a všetky súbory?

Odpoveď má dve časti. Na externé médiá a nie na jedno miesto. Logické, však?
Predovšetkým treba všetkým zálohovania chtivým ľuďom zdôrazniť pravidlo – na externé médiá! Prečo? Ak zálohujeme údaje na svojom disku a disk havaruje, alebo sa „len“ prepíše časť partition table, či vírus zašifruje obsah na disku, naša záloha odišla do večných lovísk spolu s ostatným obsahom… Bez náhrady. Adieu, fotky! Zbohom, všetky údaje!

Kam zálohovať obsah počítača

Áno, na externé médiá! Pod tým rozumieme všetky pamäťové médiá oddeliteľné od počítača a uchovávajúce údaje nezávisle od neho. Môže to byť jednorázovo napálený ROM-, prípadne RWM-disk – v podobe CD, DVD alebo BlueRay, môže to však tiež byť USB flashka nazývaná aj USB kľúč alebo U disk – s väčšou kapacitou, môže to byť po odzálohovaní a odpojení od počítača tiež obyčajný pevný disk (hard disk, označovaný tiež ako HDD) tvoriaci bežné príslušenstvo.

Najlepšie sa zatiaľ osvedčili – a v praxi sa na zálohovanie aj najčastejšie používajú – externé HDD. Životnosť majú pomerne vysokú, hoci pre najrozšírenejšie mechanické (s otočnými časťami vnútri) sa priemer udáva okolo 5 rokov. Moja skúsenosť zatiaľ hovorí o 7-8 rokoch. Výrobcovia dávajú na ne záruku 2-3 roky. Životnosť SSD (bez otočných častí) je vraj dvoj- až trojnásobná.
Spoľahlivosť tých mechanických sa pohybuje od 98 % vyššie. V podstate je to elegantnejšie zabalený pevný disk s USB rozhraním, upravený na prenášanie. SSD disky majú síce mnohé výhody (sú ľahké, malé, rýchle), ale aj pomerne krátku históriu, menšie dátové kapacity a 2-3x vyššiu cenu ako klasické HDD s porovnateľnou kapacitou. Preto dnes nie sú prvou voľbou pre zálohovacie úložiská.

Jedno univerzálne odporúčanie vhodné pre každého nie je namieste. Malé firmy a domácnosti majú iné potreby na zálohovanie ako väčšie subjekty s vlastnými podnikovými sieťami (tým a frekvencii zálohovania je venovaná posledná časť série). Pri voľbe zálohovania je potrebné zvážiť účel a viacero parametrov. Až podľa toho voliť konkrétny typ. A značku.

CD/DVD alebo BlueRay? Alebo USB flash?

Priznám sa, posledné roky mi častejšie ako predtým dochádza kapacita úložného priestoru. Pracovný počítač sa zaplní raz-dva, notebook tiež. Značkových CD a DVD diskov, USB kľúčov i externých diskov mám spolu viac ako dve desiatky.  Máte podobnú skúsenosť?

Triezvo – kvôli zvyšujúcim sa nárokom na kapacitu a spoľahlivosť som CD a DVD prestal používať. Ich zálohovacia kapacita pre dáta do veľkosti 4,7 GB stačí na wordovské a excelovské súbory v pohode, alebo na tisícku fotografií. Akonáhle však pridáte viac fotografií, grafiku a jedno dlhšie video, potrebujete ich viac.
Problémom CD/DVD sa ukázala napriek nízkej cene aj pomerne nízka životnosť. Disky (najmä organická vrstva v nich) sú citlivé na vlhké prostredie, vyššie teploty, vadí im samozrejme prach, a mali by sa uchovávať v tme – slnečné žiarenie im neprospieva. Po pár rokoch sa nedali viaceré moje zálohy spoľahlivo prečítať. Napálené CD (kópia originálu vytvorená na používanie v aute) začalo po čase na konci najprv praskať, neskôr sekať a potom odišla posledná skladba, predposledná,… George Michael v aute po troch rokoch napriek značkovému CD dospieval. Geogea nasledovali aj ďalšie dve hviezdy na inej známej značke CD. Skúsenosť bola na svete.
A na dôvažok – k moderným PC a notebookom potrebujete ešte aj napaľovaciu mechaniku CD/DVD dokúpiť, nie je samozrejmým príslušenstvom počítačov ako pred pár rokmi. Je jasné, že ak už doma máte na zálohovanie BlueRay disky a príslušnú napaľovačku, na bežné zálohovanie fotografií a prác s tým nejakú dobu vydržíte…

Alebo – pri vytváraní archívu zvážte DTD (Data Tresor Disc). Oproti štandardnému DVD+R materiály záznamovej vrstvy v nich podliehajú prirodzenému starnutiu minimálne – použitá keramicko-kovová vrstva má podobné vlastnosti ako dosky s klinovým písmom z doby Mezopotámie zachované dodnes. Disky sú stále, odolné voči svetlu, UV žiareniu, vlhku, zvýšeným teplotám, magnetizmu a radiácii. Z toho, čo o nich viem, znehodnotiť ich môžete len rozlámaním, poškriabaním alebo upečením v mikrovlnke. 🙂

USB flash – skvelé! No po strate 2 mini-verzií (12x18x7 mm) s kapacitou 32 GB vlastním radšej viacero fyzicky väčších. Pri hľadaní súboru v zálohách sa však objavil problém – ako prehľadať všetky naraz? Ťažko. Hoci už existujú kapacity do 2 TB(!), riziko straty je vzhľadom na malé rozmery stále vysoké. Tiež prakticky nulová možnosť záchrany dát pri poškodení, na rozdiel od mechanického HDD, je významné mínus. Ostávajú mi však stále ako neúplná (v zmysle pomerne malej kapacity) poistná záložná verzia.

Najlepšie riešenie na zálohovanie

Ako najlepšie riešenie na zálohovanie sa kolegom i mne naozaj javí v pomere cena/kapacita použitie externého HDD. Tie dnes existujú v rôznych vyhotoveniach. Sú pomerne malé rozmermi, teda ľahko prenosné. Poskytujú dosť veľký úložný priestor. Z ďalších vlastností spomeniem pri niektorých typoch nárazuvzdornosť, možnosť bezdrôtového prenosu údajov a i.
Všetky umožňujú relatívne rýchly prenos dát medzi počítačom a diskom. Pri prenosoch veľkého množstva údajov je pri nich obmedzujúci len port USB 2.0, pri 3.0 je prenos o poznanie rýchlejší – najmä pri veľkých množstvách údajov (napr. priečinky s fotkami alebo videami). Externý disk s kapacitou viac ako 500 GB s rýchlosťou čítania od 150 MB/s vyššie a otáčkami min. 5400 ot./min. je skvelou minimalistickou voľbou.

Pre malé firmy i domácnosti s neveľkou sieťou a pár počítačmi vidíme však ešte vhodnejšie riešenie. Vytvorenie zdieľaného zálohovacieho sieťového disku alebo pripojenie NAS-ky (network access storage) – stanice, na ktorú je možné zálohovať údaje z ktoréhokoľvek miesta domácej/firemnej siete. Oboma riešeniami odpadne o.i. starosť kupovať pre každého člena domácnosti samostatný externý disk 😉
NAS dokonca obsahuje spravidla viac diskov, ktoré vstavaný software obhospodaruje tak, aby minimalizoval riziká straty údajov pri výpadku ktoréhokoľvek z nich . Malou nevýhodou je, že na prvé bezpečné nastavenie je fajn poznať človeka s dobrými znalosťami IT a požiadať ho o nastavenie.

Aký externý disk zvoliť

Napísal som síce vyššie, aký externý disk je skvelou minimalistickou voľbou, ale… Prečo nie rovno s kapacitou 4 TB? Zvoliť rozhranie USB 2.0 alebo 3.0? Akú značku si vybrať?

Disky s kapacitami nad 1 TB môžu mať problém spolupracovať so staršími operačnými systémami (napríklad Windows XP – vlastná skúsenosť). Ak XP ešte používate, uskromnite sa. Pri OS Vista by som bol ohľadom veľkosti radšej tiež konzervatívny. Ak máte OS Win 7 alebo novší, pokojne si zvoľte kapacitu 2 a viac TB. S rozhraním USB 3.0 budete aj rýchlosťou v pohode (fungujú aj pre 2.0).

Medzi najstabilnejšie firmy v produkcii HDD patrí s prehľadom nepochybne Western Digital (WD). Značke sa napriek občasným krokom vedľa obdivuhodne darí už 30 rokov obsadzovať najvyššie priečky v testoch. Druhou významnou značkou vo svete pevných diskov je Seagate, dá sa na ňu spoľahnúť tiež takmer pri všetkých výrobkoch. Obe značky akvizíciami v roku 2011 „dobehli“ vývoj na trhu rýchlych solid state diskov (SSD) – WD kúpila pokrokovú divíziu diskov Hitachi a značke Seagate pomohla akvizícia akcií pokrokovými technológiami známeho Samsungu. Podľa odhadov patrí dnes WD asi 50 % trhu, Seagate 40% a o zvyšných 10 % sa delí u nás v oblasti HDD menej zavedenej značke Toshiba (po kúpe divízie diskov Fujitsu) a pár ďalších.
Na Slovensku sú známe tiež značky ADATA a Maxtor, v poslednej dobe tiež LaCie so svojími dizajnovými kúskami či podnikovými úložiskami v hodnote pár tisíc eur. Nedá sa nespomenúť tiež Verbatim a SanDisk – obe známe v oblasti HDD, USB flashiek i SD kariet.

Samotné spomínané NAS-ky – napríklad značky Synology – sa pohybujú dnes v jednoduchších verziách v cenovom pásme okolo 120 €. Pripočítajte k nim ešte potrebné 2 väčšie disky, teda ďalších cca 160 €, spolu sa cenou dostanete do 300 €.
Celé odvetvie výroby externých HDD posledné roky tak trochu stagnuje, produkty všetkých vyššie uvedených značiek sú parametrami rýchlosti zápisu/čítania i otáčkami dosť vyrovnané, nájdete ich v cenovom pásme 55-90 €. Preto ako prvé zvažujte popri cene záruku poskytovanú výrobcom.

Pred kúpou pohľadajte na internete „test externých pevných diskov“, navštívte napr. alza.sk, prečítajte si recenzie a skúsenosti zákazníkov – pomôže vám to zorientovať sa na trhu a vybrať pre vás najvhodnejšie riešenie. Alebo oslovte človeka, ktorý má s úložiskami praktické skúsenosti.

Zlaté pravidlo zálohovania a jeho doplnok

Zlaté pravidlo? Prezradil som ho už na začiatku v druhej časti odpovede – zálohujte, ale nemajte zálohy na jednom mieste(!)

Ak budete mať zálohu u seba v byte a byt vyhorí – načo ste zálohu robili? Ak budete mať v aute notebook i externý záložný disk a auto vám ukradnú alebo „len“ vykradnú – načo ste zálohu robili?
Tým, že máte zálohy na dvoch zariadeniach, ale fyzicky na jednom mieste, riziko straty údajov ste znížili len o technologické riziká (zlyhanie disku, vírusy a pod.). To nestačí.

Za úžasné možnosti, ktoré nám digitálny svet poskytuje, platíme zraniteľnosťou. Je to tak – v digitálnej dobe sú všetky naše digitálne údaje viac zraniteľné ako v minulosti. Znie to možno paranoicky, no potrebujeme túto zraniteľnosť obmedziť na minimum – a mať k dispozícií ešte zálohu zálohy.

Zálohovanie sa tým predražuje? Môžete si ju vytvoriť mimo mesta, republiky, na inom svetadiele – napríklad na niektorom cloude (OneDrive, GoogleDisk, prípadne uloz.to a pod.) alebo ak cloudom a ich politike nedôverujete, zvoľte jednoducho inú geografickú lokalitu (napr. ešte jeden záložný disk v práci, u rodičov, či u priateľa na druhom konci republiky,… – t.j. plus ďalších cca 70 €). Dosiahnete tak stupeň spoľahlivosti 99,7 %. A to je naozaj vysoké číslo.

Zlaté pravidlo má ešte jeden doplnok – disk so záložnými súbormi by nemal byť kvôli ransomware neustále aktívne pripojený k PC. Vážne nie.
Pred pár rokmi napadol môj počítač – napriek riadnej licencii známeho ochranného softwaru – škodlivý ransomware. To je software, ktorý zašifruje súbory na všetkých dostupných médiách pripojených do siete. Práve rešpektovanie tohoto doplnku mi zachránilo časť údajov – záložný disk bol odpojený, záloha ostala nepoškodená…

Ak ste dočítali až sem – viete už všetko podstatné… Na niečo som zabudol? Napíšte do komentárov.
Do zálohovania, priatelia!

Záverečné zhrnutie:

+ zachránite si viac než spomienky
+ na začiatku to chce len pracovať hlavou

– neskôr aj trochu peňazí a kôpku času (ak nechcete platiť veľa)

autorom článku je: Ján Tóth
- absolvent FEI STU a FM UK. Po ukončení štúdia pracoval rok vo vydavateľstve ako vedúci IT, následne na vedúcich pozíciách súkromných firiem a tiež ako riaditeľ slovenského zastúpenia nadnárodnej spoločnosti. Autor a spoluautor kníh z oblasti IT, článkov z oblasti zdravia a kozmetiky, prekladateľ, prednášateľ, v súčasnosti pracuje ako lektor a konzultant na voľnej nohe.

Podeľte sa s nami o svoj názor:

Páči sa Vám článok alebo novinka?