Ako stráviť Silvester alebo Puding, bowle, láska a filmy

článok na blog uverejnený: 29. decembra 2022

Najcennejšie spomienky nestoja nič. Len si ich uchovať medzi množstvom udalostí, ktoré ich vytláčajú z pamäti každý ďalší deň…

December bol prvý z troch pudingových mesiacov. Naozaj si nepamätám čím to začalo, no v decembri sme dva-trikrát týždenne pripravovali pudingové špeciality, dnes by sme povedali – pudingové párty. Väčšinou sa podávali ako druhá večera, teda po deviatej hodine. Jeden čas sa tieto posedenia rozšírili natoľko, že v obchodoch okolo bratislavskej Mlynskej doliny vôbec nebol na regáloch puding. Študenti ho vykúpili.

Piškóty na dne misy alebo pohára sme zaliali alkoholom z plechovky označenej nápisom Bowle. Potom nasledovala vrstva prvého pudingu – obvykle mandľového. Opäť piškóty poliate zvyškom alkoholu a zopár kúskov ovocia z plechovky, druhý puding – kakaový, a potom ešte zvyšok Bowle a na to tretí puding – opäť mandľový, alebo vanilkový, ten však už nebol podmienkou. A k tomu prípadne podľa chuti hostí obyčajný kompót.

Plechovka Bowle

V polovici osemdesiatych rokov bolo aj na socialistickom trhu Československa cítiť pokrok doby. Okrem Coca-Coly, Pepsi a tonikovej Mirindy bola na regáloch v obchodoch sem-tam už aj pomarančová. Sovietske farebné televízory vystriedala domáca značka Orava s kvalitnými japonskými obrazovkami. Televízne štáby začali používať okrem veľkých ťažkých kamier aj menšie a ľahšie kamkordéry na VHS kazety. Rozširovali sa videoprehrávače s pašovanými VHS kazetami, objavili sa aj kung-fu filmy z konca sedemdesiatych rokov. Vtedy ešte bez titulkov či simultánneho dabingu. Časť mládeže chodila už vtedy so slúchadlami na ušiach – počúvala kazetové walkmany. Vzmáhal sa trh s CD-čkami, ktoré začínali konkurovať magnetofónovým kazetám. A v obchodoch s potravinami sa popri acidofilnom mlieku a termixe objavila medzi konzervami i nenápadná plechovka Bowle. Stála 5 Kčs, v prepočte na objem sedemkrát viac ako mlieko.

retro obal z plechovky čerešňového Bowle

Za názvom Bowle* sa skrývala zmes ovocného kompótu v alkohole. Obchodné balenie v plechovke podobnej veľkosťou i papierovou etiketou na plechovku džúsu bolo v tej dobe geniálne. Najmä pre študentov, ktorí nesmeli skladovať na izbe alkohol… Stačilo vymeniť etiketu.
Ani obsah nemal ďaleko od geniality. Hoci samotný nálev vykazoval len 3,5 % alkoholu, ovocie ho malo v sebe tak akurát na správne pomotanie hlavy. Človek nič netušiac jedol ovocie v nápoji bez podozrenia – a účinky nenechali na seba dlho čakať 🙂
BTW – tu je recept (nie originálny) ako si spraviť bowle doma.

Taká pudingová špecialita bola rýchlo hotová, stačilo doručiť pozvanie a o rozhovory do rána bolo postarané.
Občas sme pudingovali v rámci dvoch susedných izieb na internátnej bunke, občas sme pozvali kamarátky z iných internátov na pudingový večer. A tak sme si nenápadne rozširovali vedomostné obzory z farmakológie, psychológie, zahraničného obchodu, matematicko-fyzikálnych vied,…
Preto boli elektrikári vždy najrozhľadenejší, vďaka pudingom.
Aj tak sa dá pripravovať na skúšky a nielen na skúšky, aj na život.

Posledný deň v roku a telefonická zoznamka

December má jeden fantastický deň – taký nemá žiadny iný mesiac.
Posledný deň v roku.

Kto zažil utajeného Silvestra na Mlynoch počas štúdia, vie, čo znamenal posledný deň roka. Prítomné osadenstvo napohľad opustených izieb povychádzalo o polnoci von s prípitkami, blahoželalo sa, rozdávali bozky, niekedy sa i tancovalo, spievalo. Budovy internátu sa hrdo vypínali – vidíte, to sú moji obyvatelia, vidíte? Bolo nádherne. Do chvíle, kým sa náhodou neobjavil kocúr – riaditeľ internátu. Všetky myši zmizli ako šibnutím čarovného prútik. Až keď sa jeho žigulík stratil za kopcom, myši vyliezli z úkrytov a silvestrovská párty pokračovala.
A ak prišli na oslavu i starší kolegovia z vojny na opušťák, bol o polnoci na Mlynoch aj ohňostroj…

Izby na Veľkých Mlynoch a átriákoch na kopci oproti boli v tej dobe navzájom spojené telefonickou sieťou. Na každej izbe bol telefón. To bol luxus! Polovica obyvateľov si ho pochvaľovala a štvrtina ho neznášala kvôli nekonečným telefonátom svojich spolubývajúcich.

Luxusná sieť bola výzvou pre elektrikárov, ktorí bývali na opačnom kopci. Potajme natiahli 250 m tenkého káblika medzi ich Mladosťou a Veľkými Mlynmi, aby sa pripojili na túto univerzitnú sieť …a mohli sa zoznamovať.

Metóda telefonického zoznamovania v Mlynskej doline fungovala skvele. Človek vytočil číslo – len tak náhodne štvormiestne číslo a zoznámil sa s tým na druhom konci linky. Bývalo to zväčša príma. Srdečné, priame, otvorené. Hoci občas to nevyšlo.

Dievča leží na posteli, telefonuje a kreslí si pritom do zošita.
Dievča telefonuje ležiac na posteli, v pozadí na stene retro plagát

Tak som si hľadal partnerku na Silvestra deň pred ním.
– … čo robíš zajtra?
– Zajtra je predsa Silvestra! Oslavujem!
– Sama?
– Nie, ja… vlastne ešte neviem s kým.
– Ja viem. Budeš oslavovať s nami – s partiou elektrikárov, ale nielen elektrikárov – to je iba jadro. Budú tu aj dievčatá z Filozofickej fakulty, z ekonómie, z prírodovedeckej i z matfyzu. Pozývam ťa medzi nás. Začíname zajtra o siedmej.
Ticho.

– …tak čo, prídeš?
– A ty? Nemáš partnerku?
– Nemám.
– Dobre, ja si to teda ešte rozmyslím… a zavolám ti.
– O.k.! Čakám pri telefóne.
– To budeš čakať aj päť hodín?
– Päť minút, možno desať. Ak dovtedy neodpovieš, budem vedieť, že máš inú spoločnosť.
– No dobre, ozvem sa…

O päť minút zazvonil telefón.
Jej vankúše na posteli budú zajtra večer silvestrovať bez nej.

Dievča sedí na posteli a rozmýšľa nad nárhom
Rozhodnuté - posledný deň budú oslavovať vankúše bez nej

Práve sme pripravovali porcie slávneho pudingu s Bowle, keď sa tesne po siedmej ozval prvý raz zvonček. Nenápadne som vyzrel, kto prichádza. Nie, nebol to riaditeľ internátu známy svojimi prepadovými kontrolami.
Nejaká slečna.

Otvoril som.
– Prosím?
– Ahoj. Ja som Alena.

Ha! Sympaťáčka, moja telefonická známosť.
– Vitaj, moja milá telefonická známa. Vstúp do našej ríše prekvapení večera. Zlož si kabát, vojdi a cíť sa príjemne. Netreba sa predstavovať – to bude v programe večera…

Posledný večer v roku bolo všetko pripravené pre dvadsať-tridsať osôb. Iste, neoslavovali sme na izbe… Priestory sa však našli.
V rohu jednej z miestností stál stolík plný fliaš naozaj vyberaného alkoholu. Aromatická Marsanela zo špecializovaného obchodu, jemná Finland vodka z Tuzexu, prekvapivý Kord Gin tonic,… a k tomu trochu fantázie pri nakupovaní v bežnom obchode. Všetko to najlepšie v rámci možností študentských vreciek.

Alenka prišla prvá a po nej sa začali trúsiť ostatní. O ôsmej sme v dobrej nálade začali zoznamovaciu časť.
Prvý skraja.

– Ja sa volám Magdaléna, hovoria mi Maja. Mám dvadsaťjeden rokov, som z Púchova…
– Máš známosti s gumárňami? – prerušil ju ktorýsi kamarát.
– S gumárňami? Prečo?
– Vyrábajú tam istý pánsky gumový tovar? Nie je ho dostať…
– Ty si ale… Teda, som z Púchova a… Čo ešte? Známosti v gumárňach nemám.
– Čo študuješ? Alebo pracuješ?
– Študujem – ale nesmejte sa! Psychológiu…
– No, na cvoka nevyzeráš, povolanie ťa ešte nestihlo poznačiť!
Smiech.
– Takže, budeš robiť psychológa večera. Páni a dámy, je niekto proti? Majka bude vo vážnych prípadoch poskytovať konzultácie na požiadanie vo vedľajšej miestnosti. A bude tiež psychologickým poradcom pri varení polnočnej kapustnice…

Zraky sa presunuli na Majkinho suseda, predstavovanie pokračovalo. Vo výbornej nálade prešla skoro hodina – o deviatej sme sa už všetci poznali, bol čas oficiálne otvoriť bar.

– Priatelia! Otvárame bar. Obsah je takmer voľne k dispozícií každému v rohu na stolíku. Máme v ponuke čisté i miešané alkoholické nápoje v sortimente osvedčenom z minulého Silvestra. Kompletný prehľad ponuky nájdete v nápojových lístkoch ležiacich vedľa fliaš. Pre tých, ktorí budú mať chuť na niečo z baru, som tu k službám v rámci dohodnutých pravidiel. Začíname aperitívom, čisté alkoholické nápoje až po polnoci!

Alenka mala tak trochu smolu – ušla sa mi úloha barmana.

Pravidlá boli jednoduché a férové. Po aperitíve sme počas Silvestra podávali do polnoci zásadne miešané nápoje – aby sa všetci dočkali Nového roku v dobrej nálade a s jasnou mysľou, na to dohliadal barman. Tak to bolo i vtedy.
Prvú polhodinu bývalo pri bare vždy tesno, no po krátkych debatách si každý vybral aperitív, prípadne aj niečo z ponuky miešaných nápojov a odchádzal spokojne s plným pohárom.

4 fotografie z oslavy Silvestra - ilustračné foto

Silvestrovská špecialita

– Alenka, tak čo to bude?
– Ja neviem… Čo mi ponúkneš?
– Prosím, vyber si, – ponúkol som jej silvestrovský nápojový lístok.
Chvíľu doň zmätene pozerala.
– Čo je to Silvestrovská špecialita? Je to dobré?
– Mhm! Výborné! Na úvod ako aperitív je to ono. Ale pozor, iba malý pohárik, je to veľmi chutné, no pre nezvyknuté študentky dosť silné…
Namiešal som jej jedna k jednej citrónový Sunquick s vychladenou čerešňovicou. Rok predtým sa ponúkal aj variant s marhuľovicou, ale čerešňovica bola zjavne chutnejšia. Minuli sa jej dve fľaše, kým marhuľovica ostala v hanbe.
Príma začiatok.

Po ďalších dvoch skvelých koktejloch s Marsanelou a miske pudingového mixu s Bowle si sadla Alenka na moje kolená. Objímala ma okolo krku a niečo mi šepkala, keď prišiel fotograf večera, kamarát. Obaja sme strúhli do objektívu fotoaparátu úsmev netušiac, že filmy s takýmito zábermi sa vykupujú neskôr od fotografa fľašou značkového koňaku alebo whisky.
Úsmev. Cvak! A ešte raz – cvak!

– Túto pesničku mám rada. Nepoznáš to?
Z reproduktorov sa ozvali Foreigner.
– Poznám. To je Foreigner. Skladba sa volá I’m Waiting for a Girl Like You. Čakám na dievča ako si ty…
– Fakt? Čakáš?
– Jasne.
– Máš dievča?
– Nie.
– Neklam! Rozišli ste sa? – neverila mi.
– Nie, nemám, – uistil som ju. Bola to pravda.
– Prosím ťa, ako vydržíš bez dievčaťa. Ja ťa nechápem!
– Čo nechápeš?
– Nemysli si, že chcem vyzvedať alebo že som zvedavá. Nie som predsa sliepka… Ale neviem pochopiť ako môžeš byť sám.

Pri predstavovaní v telefóne zdôrazňovala, že má osemnásť a pol roka. Čo vedela o živote, o ľudských povahách? Čo som vedel ja? Ako jej odpovedať?
– Vieš, bude ti to znieť čudne, ale existujú ľudia, ktorí si radšej prečítajú dobrú knihu ako by sa mali v noci s niekým pomilovať a na druhý deň sa s ním rozlúčiť – ak to myslíš z tejto stránky. Možno patrím k takým ľuďom. A možno len nemám rád rozlúčky.
– Ty si nebol nikdy zamilovaný?
– Bol. A čo?
– No tak! Určite ste sa aj milovali. Nepáčilo sa ti to?
– Nejde predsa o to… Na to, aby som sa s niekým pomiloval, chcem mať k nemu aj vnútorný vzťah. A ten sa nevytvorí za hodinu alebo za večer. Možno za týždeň…
– Ty si zvláštny. Mňa dosiaľ každý ťahal hneď do postele. Hneď prvý večer. Chceš tvrdiť, že keby sme mali spať v jednej posteli, nebudeš sa snažiť so mnou… to?
To bola nebezpečná otázka.
– Možno áno, ale najpravdepodobnejšie by som sa ti obrátil chrbtom a snažil zaspať.
Neuverila.

obal platne Foreigner Waiting for a Girl Like You

Niekto pustil videorekordér. Na obrazovke sa začali naháňať Tom a Jerry.
– Nechajme to a poďme pozerať, tento diel stojí za pozretie, ak ho nepoznáš, – navrhol som.
– Nepoznám, poďme, – prikývla a vstala z mojich kolien.
– Barman! – ozval sa kamarát provokačne z druhého konca miestnosti.
– Prepáč, o chvíľku prídem za tebou, Alenka. …Už idem!

Po rozprávkovej dvojici nasledovala z videokazety dnes kultová 36. komnata Šaolinu. Tancovalo sa. Popíjalo. Debatovalo. V skupinkách i po dvojiciach. Čas ubiehal raz-dva. Chvíľu pred polnocou v televízii pustili ako každý rok hodinový stroj a my sme pripravení s fľašami šampanského čakali polnoc.

Prásk! Prásk! Štople vyštartovali do výšky.
Prišiel nový rok. A zas sme o rok starší. A v tomto roku už konečne… Ale naozaj. Už konečne. A naozaj. Všetko naj- do roku 1987!
Po prípitkoch došlo aj na spoločenské hry. Milé i šteklivé. Fakt, do štvrtej či piatej bolo zábavy až-až.

ilustračná foto

Novoročná nocľažníčka

Alenka bola celý večer milá a prítulná. Akurát nebolo jasné, či je za tým sympatia, miešané nápoje alebo Bowle. Alebo mix všetkého.
Odprevádzal som ju na internát oproti, keď v polceste vysvitlo, že nemá kde zložiť hlavu.
Priznala sa.

V Mlynskej doline bývala načierno, ako nejedno dievča. Nemala kde spať – kamarátka, u ktorej prespávala, jej nenechala kľúč. Tipoval som, že tá mala v ten večer pánsku spoločnosť. Samozrejme, Alenka šla ku mne.
Na puding, ako inak. Boli sme už unavení a dohodli sa, že puding spravíme na raňajky.

Posteľ bola jedna, my dvaja. Na chvíľu som sa aj zamyslel, či toto nie je tá pravá chvíľa, to pravé dievča. No necítil som to tak.
Obrátil som sa ku stene a zaspal.

Hovorí sa, že človek dospieva tri razy. Prvý raz, keď sa sklame v rodičoch. Druhý raz, keď sa sklame sám v sebe. Sklamal som sám seba alebo obstál? …a tretí, keď sa sklame vo svojich deťoch.
Dospel som druhý raz?

Vlastne, to nebolo dôležité.
Od druhého rána som v nej mal skvelú – nielen pudingovú – superkamošku.

Filmy na vytvorenie pohodovej atmosféry

Záver s filmami na Silvestra či Nový rok?

Posledný deň v roku väčšina miluje kvôli zábave, no niektorí ho neznášajú. Najmä ak sú práve v ten deň sami. Ak sa vám nechce do spoločnosti, a váhate ako stráviť Silvester a Nový rok, čítajte ďalej…
Neviete, čo posledný deň v roku? Tu je pár tipov ako stráviť Silvester. Aj pre tých, ktorí sú sami, alebo vo dvojici, či je vás dokonca viac.

Máte radi filmy? Pustite si film. Najlepšie taký, ktorý si vyberiete z internetovej ponuky niektorej služby, bez reklamy (tu sú moje tipy na vianočné a novoročné filmy – zoznam 38 filmov, ktoré ste možno ešte nevideli). Hallmark, Netflix, YouTube, uloz.to,… Ak si ho premietnete z dataprojektora na stenu a máte k nemu aj dobrú zvukovú sústavu, užijete si posledný deň v roku ako luxusné domáce kino. Naozaj nie zlý nápad, pred polnocou sa stačí prepnúť na niektorý TV kanál a budete aj pri vítaní ďalšieho roka.

Milujete zážitky, zmenu? Plánovať ju treba skôr, no nemusíte ísť ďaleko – vyrazte na noc-dve do Prahy,
do Budapešti, do Krakowa, do Istanbulu, do mesta, kde sa cítite príjemne a oslávte príchod Nového roku tam.
Kolega s kamošmi zamierili napríklad tento rok na silvestrovské pivo do Prahy.
Dobrý nápad?

Alebo… skúste zoznamku. Prečo neskúsiť šťastie posledný deň roka?

Krajný prípad, kúpte si Marlenku (alebo inú dobrotu, ktorá vám zlepší deň) a oslaďte si život.
Spravte si radosť.

Pretože koniec dobrý, všetko dobré! 🙂

Nejdete o polnoci do kostola? Čo tak obmeniť svoj popolnočný program?
Začnite ďalší rok trochu inak ako zvyčajne.

V Škótsku sa napríklad známi a rodina navštevujú, aby si popriali šťastie do ďalšieho roku hneď ako odbije polnoc. Urobte prekvapenie susedom, svojim známym a potešte ich osobným novoročným blahoželaním 🙂
Choďte sa na hodinku-dve prejsť – k rieke, na stanicu, k svojej starej škole,… Pripomeňte si skvelé chvíle, ktoré ste zažili v poslednom roku, v posledných rokoch. Možno to bude skvelý čas priateľsky zhodnotiť svoj minulý rok.

Pripadá vám to málo zmysluplné? Sadnite si na Silvestra k notebooku a napíšte. Svoju spomienku, skúsenosť, životnú múdrosť, zamyslenie sa nad svojou hlúposťou, prosbu o odpustenie, pár riadkov o tom, čo by ste chceli povedať iným. Pošlite to adresátom ako netradičný novoročný vinš.
Máte toho v hlave zrazu veľa? Založte si blog (napríklad na sme.sk) a začnite publikovať svoje myšlienky. Dobré vykročenie do nového roka, nie?

Odbočka pre tých, ktorí nevedia ako písať blog.
V troch bodoch krátko zhrnuté, čo učíme na kurzoch. Zaujmite. Príbehom, radou, vysvetlením, úprimnosťou, novinkou,… Odlíšte sa. Aspoň trochu. A skúste v závere čitateľovi odovzdať posolstvo a vyzvať ho k akcii.
Aby ste svet okolo seba zlepšovali. Aby sa svet okolo nás zlepšoval.

Nový rok prináša 365 dní. 365 dní možností pomôcť niekomu v núdzi. Urobiť radosť, spraviť niekoho šťastným,…
Môžete spraviť každý deň aspoň jeden dobrý skutok?

Ak spravíme jeden druhému každý deň krajší, svet bude lepšie miesto na život.

* Bowle existovalo v dvoch národných verziách (pravdepodobne s rovnakou receptúrou) a viacerých druhoch – v polovici 80-tych rokov ho vyrábala na Slovensku Frucona v Sabinove, v Čechách Seliko v Litoveli. Bývalo tuším slivkové, čerešňové a ovocný mix.

autorom článku je: Ján Tóth
- absolvent FEI STU a FM UK. Po ukončení štúdia pracoval rok vo vydavateľstve ako vedúci IT, následne na vedúcich pozíciách súkromných firiem a tiež ako riaditeľ slovenského zastúpenia nadnárodnej spoločnosti. Autor a spoluautor kníh z oblasti IT, článkov z oblasti zdravia a kozmetiky, prekladateľ, prednášateľ, v súčasnosti pracuje ako lektor a konzultant na voľnej nohe.
prskavky s farebnými svetlami v pozadí

Páčil sa vám článok? Pošleme vám podobné.
Aktivujte si okamžité zasielanie noviniek a článkov – už vám od nás nikdy nič neunikne. Môžeme vás okamžite informovať o aktuálnej akcii, novinke, špeciálnej kampani či zľave alebo novom článku na našom blogu. Akonáhle sa u nás v novinkách niečo zmení alebo pridá, do pár minút vám automaticky posielame email s odkazom na novinku na našu stránku. A odhlásiť sa môžete kedykoľvek. Nič neriskujete.


Nikam neodchádzajte, pozrite si naše novinky, akcie alebo si
prečítajte ďalšie podobné články:

Podobné články z kategórie
blog, bowle, láska, rôzne


Aktuálna akcia na IT kurzy a počítačové a marketingové kurzy v Bratislave