Ako si odniesť z kurzu 5x viac vedomostí

Vybrali ste si niektorý z našich kurzov. Našli spôsob úhrady a termín. Tešíte sa, ako po skončení kurzu budete vedieť pracovať v Exceli, písať vo Worde alebo retušovať fotografie vo Photoshope. Alebo ako sa stanete kamaráti s programom AutoCAD, InDesign alebo že si po kurze spravíte stránku vo WordPresse. Skvelé!
Presne s takými predstavami i očakávaniami prichádza na kurzy do IT Learningu viac ako 70 %  záujemcov. Preto si vyberajú naše špičkové školiace stredisko, lebo majú vysoké očakávania. A chcú si z neho odniesť maximum. Tento článok je práve pre nich.

Ako sa naučiť veľa a rýchlo

Objem odovzdaných vedomostí u nás je veľký, primeraný rôznym expertným úrovniam, preto máme viaceré kurzy rozdelené do dvoch, troch i štyroch častí. Záujemcovia prídu na kurz a zrazu zistia, že lektor im v priebehu jedného dňa odovzdal veľké množstvo nových informácií. A ak je kurz viacdňový (napríklad Microsoft Office), ďalší deň prichádzajú nové informácie a po nich ďalšie… Veľa a relatívne rýchlo. Na jednej strane ich to nesmierne teší, na druhej tak trochu strácajú ten skvelý pocit z následnej realizácie. Cítia, že majú pred sebou zlaté vajce, ale zrazu nevedia, čo s ním.

Máte pred sebou zlaté vajce, a neviete, čo s ním? Nie ste sami. Z rozhovorov s účastníkmi po kurzoch vidím, že tento pocit má takmer štvrtina z nich. Najmä tí, ktorí so vzdelávaním po dlhej dobe od školy začínajú znova. Chceli by si zapamätať všetko, ale sami cítia, že im pri všetkej snahe ich cieľ uniká. Ako to zmeniť? Ako si odniesť z kurzu do života maximum?

Prečo zabúdame?

Ľudský mozog si zapamätá v priebehu 30 sekúnd priemerne iba sedem informácií – niekto päť, iný až deväť (Millerovo magické číslo). V prípade, že si chceme zapamätať na dlhšiu dobu napríklad 7-ciferné telefónne číslo, musíme s ním ďalej pracovať. Väčšina z nás to nerobí a preto ho pomerne rýchlo zabudne.

Zabúdanie samotné nie je zlé. Človek si ho pravdepodobne vyvinul ako súčasť mechanizmu prežitia. Umožňuje mu znížiť dopad nepríjemných alebo bolestivých udalostí, eliminovať veci, ktoré pre jeho život stratili v čase alebo lokalite význam alebo nezapadajú do jeho ďalšieho smerovania v budúcnosti. Tento prirodzený proces umožňuje uprednostňovať udalosti a pomáha vytvoriť si priestor na spracovanie nových informácií.

Ebbinghaus a jeho krivka zabúdania

Priebeh zabúdania súvisí s pamäťou a rôznymi vonkajšími vplyvmi (napríklad vplyvom stresu zabúdame rýchlejšie). V skutočnosti si pamätáme 10-30 % z toho, čo sme sa naučili. Naša pamäť je ovplyvnená všeličím – prežitými udalosťami, emóciami, skladbou jedálnička, dedičnosťou, závisí tiež od vnímania, sústredenosti, pozornosti, spôsobu myslenia a i. To všetko ovplyvňuje celkový výsledok.

Nemecký psychológ a filozof Hermann Ebbinghaus (1850-1909) pri svojom experimentálnom skúmaní pamäte ako prvý popísal proces zabúdania krivkou v čase. Jeho krivka zabúdania pomohla ľudstvu vysvetliť, prečo už po 2 dňoch vieme iba štvrtinu naučeného a po 2 mesiacoch len desatinu. Pomohla tiež odhaliť, v ktorých momentoch zabúdania potrebuje človek kompenzáciu v snahe zapamätať si čo najviac.
Zistil ešte jednu zaujímavú vec – že tému, ktorú už raz človek v pamäti mal, je schopný úplne si osvojiť rýchlejšie než tému, ktorá je pre neho celkom nová.

Ako si zapamätať viac

V osemdesiatych rokoch 20. storočia sa téme optimalizácie učenia venovalo viacero výskumníkov a navrhli rôzne modely. Zhodujú sa v tom, že maximalizovať obsah zapamätaného je možné najmä silnou vnútornou motiváciou, dôkladným kódovaním počas prvých okamihov procesu a opakovaním.
Človek si ľahšie zapamätá to, čo sa mu páči alebo má pre neho zmysel (preto ak si na neobľúbenom predmete dokážeme nájsť niečo pútavé, viac si z neho uchováme v pamäti). Tam hľadajme motiváciu.
V procese kódovania sa odporúča tvorba asociácií – ak si ťažko pamätáme mená, pri zoznámení sa s Denisou si k nej napríklad môžeme predstaviť niečo podobné, čo už poznáme – pieseň Denisa (Žbirka), tenisky alebo ako hrá tenis a pod. Veci, ktoré spolu logicky súvisia, si pamätáme ľahšie. Pomôcť učeniu a zapamätaniu môže zoskupovanie, štruktúrovanie, zhrnutie,…

Zapamätaniu však výrazne pomáha opakovanie, ktoré kompenzuje zabudnuté. Opakovanie informácií (v špecifických časových intervaloch) poskytuje v súčasnosti najsilnejší spôsob, ako zvýšiť množstvo zapamätaného, umožňuje dokonca opraviť pamäť po mozgových príhodách. Ak si chcete zapamätať, vytvoriť spomienky, nezabúdajte opakovať.
Človek si ľahšie zapamätá to, čo sa už v minulosti učil a to ovplyvňuje i jeho krivku zabúdania (v grafe dolu fialová čiarkovaná). Preto je progres pri zlepšovaní efektívneho pamätania pomocou opakovania z grafu ľahko pochopiteľný. Nazýva sa aj pravidlo 2-7-12.

5x viac vedomostí

Nie všetko, čo sa učíme, je pre život potrebné. Niekomu padne na úžitok 10 %, niekomu aj 60 %. Snažte sa preto počas vzdelávania venovať zvýšenú pozornosť tomu, čo je dôležité. Porozumenie podstaty pomôže aj porozumeniu ostatného obsahu. Niečomu nerozumiete? Spýtajte sa.

Ak túžite odniesť si z kurzu do života 5x viac vedomostí, vidíte z grafu, že to je ľahko možné. Nájdite si doma pár chvíľ a prejdite si materiály a poznámky z kurzu, opakujte podľa pravidla 2-7-12. Napríklad na príkladoch a úlohách z kurzu. A aplikujte svoje poznatky do svojho života, do praxe.
Na zlepšenie svojej pamäti nielen pred skúškami môžete zaradiť do jedálnička viacero potravín či doplnkov, ktoré podporujú priebeh i kvalitu celého procesu učenia a pamätania. O nich viac nabudúce.

Samozrejme, že poznajúc uvedené krivky už počas kurzov naši lektori robia v rôznych obmenách nenápadné opakovania dôležitých častí témy tak, aby ste si významné veci zopakovali priamo na kurze a odniesli si tak v pamäti viac ako inde. Nakoniec, príďte sa presvedčiť sami.