Na čo je dobrá modlivka pri testovaní softvéru

V oblasti testovania softvéru sa najčastejšie stretnete s výrazom BUG. Bug ako chrobák, ploštica, skrátka hmyz. Viete, odkiaľ sa to vzalo?

Prvá reportovaná chyba v roku 1946

Niežeby chyby neexistovali aj pred rokom 1946. Už Thomas Alva Edison okolo roku 1800 hlásil rôzne závady v systémoch, ktoré boli v tom čase navrhované.

Ale v počítači prvú chybu identifikovala vedkyňa Grace Hopper práve v roku 1946. Prečo sa zaužívalo označenie BUG ako chyby v počítači, priamo súvisí s týmto príbehom.

Pretože… Spolupracovníci Grace na Harvard University v Cambridge (Massachusetts) zistili, že ich počítač permanentne vykazuje chyby. Začali pátrať po tom, kde je problém. Keď otvorili hardvér (rozumej „skriňu“, v tom období neboli laptopy, počítač bola veľká miestnosť plná elektroniky, skôr narodení si pamätajú), objavili zachytený hmyz. Ten bol príčinou chybne fungujúcej elektroniky počítača. V prípade Grace bol závadou v systéme naozajstný hmyz (na obrázku :)).

Odhalený hmyz môže zachraňovať životy

Softvérové chyby ovplyvňujú fungovanie systému. Majú účinok aj na ich bezpečnosť. Ak softvérový produkt neabsolvuje testovanie, hrozia mnohé riziká:

• Produkt nebude fungovať podľa požiadaviek
• Nekvalitný produkt ohrozí povesť majiteľa
• Programátorská chyba zničí zariadenie (príklad z histórie – satelit, ktorý skončil v oceáne)
• Chybný produkt môže mať značný vplyv na náklady. Čím neskôr bude chyba odhalená, tým nákladnejšie bude jej odstránenie.
• Softvérový produkt môže ohroziť životy ľudí. Predstavte si napríklad magnetickú rezonanciu. Produkt, ktorý ovláda počítač. Aké následky by mala chybná diagnostika? Alebo taký elektromobil. Auto plné elektroniky, ktoré vie po ceste chodiť samo. Čo by mohla spôsobiť chyba v jeho systéme?

MANTIS

V entomológii ostaneme. Nepôjdeme však až do takej hĺbky, aby z nás bol nakoniec vedec, entomológ – odborník na hmyz. Nás zaujíma iba modlivka = mantis po anglicky. O nej ste už počuli, však?
Mantis sa však nazýva aj reportovací nástroj, tzv. „bug tracking tool“, ktorý je určený na správu, evidenciu a riadenie chýb.

Mantis je jeden z voľne dostupných trackovacích (sledovacích) nástrojov. Je to „open source“ ekvivalent k platenému nástroju JIRA, ktorý sa pri projektoch používa najčastejšie. Ak sa naučíte pracovať s Mantisom, následný prechod k inému bude veľmi jednoduchý. Jeho inštalácia je jednoduchá, podobá sa inštalácii niektorého z voľne dostupných CMS systémov používaných pri tvorbe web stránok, napr. WordPress.

Mantis je vskutku jednoduchý nástroj. Priateľský k používateľom, a podporuje aj vedenie viacerých projektov naraz. Obsahuje správu užívateľských práv.

Nestačilo? Tak ešte niečo – Mantis neobsahuje žiadne zložité funkcie. Jeho ovládanie je intuitívne. Pri bližšom pohľade môžete vidieť záložky, ktoré prehľadne rozdeľujú možnosti práce s ním.
A je dokonca aj v slovenčine.

Prehľady v Mantise

V prehľade môžete a nemusíte filtrovať bugy podľa projektov, na ktorých aktuálne pracujete. Jednotlivé defekty sú rôzne triedené, napríklad podľa toho, kým boli vytvorené a v akom stave sa práve nachádzajú. Výborná pomôcka pre management bugov. Vidíte, koľko a ktoré bugy sú nové, ktoré sú v riešení, ktoré boli zmenené, ktoré boli už vyriešené, atď. Je to vidno na prvý pohľad  – farebné bunky v tabuľke.

Tvorba a editácia defektov v Mantise

Nahlásenie chyby je v Mantise jednoduché. Jej následné spracovanie tiež. Jednoducho vyplníte formulár. Mantis umožňuje aj pridávanie príloh, ak by ste chceli pripojiť screenshot obrazovky alebo fotografiu s chybou (čo ak aj vy nájdete moľu v počítači?)

Mantis zobrazuje defekty v prehľadných zoznamoch. V nich sa dá filtrovať, triediť, vyhľadávať. V prípade, že si chcete naozaj potykať s Mantis Bug Tracker, jedna z možností je zapísať sa na kurz Testovanie softwaru JUNIOR I. – základy testovania, terminológia, princípy, metodika a reportovanie. V osnove kurzu je i  práca s týmto bug trackingovým nástrojom.

Odskúšala som. Aj potykala 🙂