Poslali ste 50 životopisov a nikto sa neozval? Zamestnávatelia nie sú zlí, (vy) len nečítate.

„Dobrý deň prajem, volám sa Peťo Hecht a dnes budem lektorom vášho kurzu.“ Takto už viac ako 18 rokov začínam takmer každé jedno pracovné ráno.

Na našich kurzoch sa stretávam s rôznymi ľuďmi. Prichádzajú k nám zamestnanci firiem, ktorí potrebujú nové vedomosti pre svoju prácu. Ľudia, ktorí sa chcú profesijne posunúť, naučiť sa pracovať s novými nástrojmi alebo si rozšíriť kvalifikáciu. A tiež ľudia, ktorí si prácu práve hľadajú a rekvalifikujú sa, aby mali na trhu práce väčšiu šancu.

Počas kurzov sa preto nerozprávame iba o Exceli, umelej inteligencii, grafike či ďalších odborných témach. Cez prestávky sa často dostaneme aj k práci, životopisom a pracovným pohovorom. A pomerne pravidelne počúvam niečo podobné: „Dnes som poslal desať životopisov a nikto sa mi neozval.“ „Reagujem na ponuky každý deň, ale zamestnávatelia ma ignorujú.“ „Naozaj sa snažím, no firmy sa ani neunúvajú odpovedať.“
V tej chvíli však účastníci často netušia jednu vec. Nerozprávajú sa iba so svojím lektorom. Rozprávajú sa aj s človekom, ktorý sa dlhé roky podieľa na výbere nových zamestnancov a lektorov.

Hoci dnes už máme v IT Learningu samostatné HR oddelenie, pri výbere lektorov stále osobne asistujem. Za viac ako 18 rokov sme prijali stovky ľudí a na to, aby sme ich našli, sme museli prečítať tisíce životopisov, motivačných listov a reakcií na pracovné ponuky. Poznám teda obe strany. Poznám človeka, ktorý si hľadá prácu, posiela žiadosti a čaká na odpoveď. Ale poznám aj človeka na druhej strane, ktorý otvorí desiatky reakcií a už po niekoľkých vetách vidí, že uchádzač si pravdepodobne neprečítal ponuku, nespĺňa základné požiadavky alebo vôbec nevysvetlil, prečo by mal byť pre firmu zaujímavý.

Aktuálne hľadáme nových lektorov na témy spojené s umelou inteligenciou. Reakcií prišlo veľa. Relevantných kandidátov je však podstatne menej. A tak som si povedal, že kým sa prepracujeme k človeku, s ktorým bude mať zmysel otvoriť reálny pracovný rozhovor, využijem tento čas na úprimnú radu. V tomto článku vám vysvetlím, prečo sa vám zamestnávatelia často neozývajú, čo sa deje s vašou reakciou po jej odoslaní a čo môžete urobiť preto, aby ste odpoveď naozaj dostali. Nebude to návod, ako poslať viac životopisov. Bude to návod, ako reagovať menej často, ale oveľa lepšie.

Kobercový nálet ako totálna neúcta k vlastnému aj nášmu času

Jednou z najčastejších chýb uchádzačov je, že si hľadanie práce zamieňajú s počtom odoslaných reakcií. Ráno si otvoria Profesiu, prejdú ponuky, kliknú na desať, dvadsať alebo aj viac pozícií a večer majú pocit, že pre svoje (nové) zamestnanie urobili maximum. Veď predsa poslali množstvo životopisov. Lenže počet odoslaných reakcií ešte nič nehovorí o ich kvalite. Ak posielate rovnaký životopis na pozíciu administratívneho pracovníka, obchodníka, grafika, lektora Excelu aj odborníka na AI, v skutočnosti nereagujete na konkrétnu pracovnú ponuku. Iba rozosielate jeden dokument na čo najviac miest a čakáte, či sa niekto chytí.

Z pohľadu kandidáta to možno vyzerá ako aktivita a snaha. Z pohľadu firmy je to však často okamžite viditeľný kobercový nálet. Uchádzač nepozná názov firmy, nevie, čomu sa venuje, nereaguje na konkrétne požiadavky a v sprievodnom texte niekedy nechá dokonca názov úplne inej spoločnosti. V horšom prípade pošle iba životopis bez jedinej vety navyše. V lepšom prípade pridá univerzálny motivačný list, ktorý by mohol poslať komukoľvek. Takýto spôsob hľadania práce nepomáha ani jednej strane.

Kandidát venuje svoj čas rozosielaniu reakcií, ktoré majú minimálnu šancu na úspech. Firma zase venuje čas ich otváraniu, triedeniu a zisťovaniu, že väčšina uchádzačov nespĺňa ani základné požiadavky. Zároveň sa medzi nimi môžu stratiť ľudia, ktorí si ponuku naozaj prečítali, pripravili sa a pre inzerovanú prácu majú predpoklady i skutočný záujem.

Predstavte si, že by ste na desať pracovných ponúk nereagovali za desať minút, ale venovali by ste jednej z nich tridsať minút. Prečítali by ste si, koho firma hľadá, čo od človeka očakáva, ktoré znalosti sú nevyhnutné a čo by ste jej vedeli priniesť práve vy. Možno by ste nakoniec zistili, že na deväť z týchto ponúk nemá význam reagovať. To však nie je strata. Práve naopak.
Ušetrili ste čas sebe aj zamestnávateľom a mohli ste pripraviť jednu kvalitnú reakciu, ktorá má skutočnú šancu zaujať.

Hľadanie práce nie je súťaž v počte kliknutí. Zamestnávateľ nehľadá človeka, ktorý poslal najviac životopisov. Hľadá človeka, ktorý pochopil jeho potrebu a dokáže vysvetliť, prečo je na danú pozíciu vhodný.

Keď ignorovanie požiadaviek narazí na realitu

Predstavte si, že hľadáme lektora na pokročilý kurz Excelu. V pracovnej ponuke presne uvedieme, že kandidát musí ovládať pokročilé funkcie, kontingenčné tabuľky, Power Query, prácu s väčšími dátami a zároveň musí vedieť zrozumiteľne vysvetľovať. Potom nám príde životopis, v ktorom je pri počítačových znalostiach uvedené iba: „Excel – pokročilý“. Alebo u študentov časté „Excel – expert“.
Čo pod tým rozumieť? Čo presne znamená „pokročilý“? Vie kandidát vytvoriť kontingenčnú tabuľku? Dokáže načítať a upraviť dáta cez Power Query? Rozumie logickým, vyhľadávacím a databázovým funkciám? Vie tieto témy nielen používať, ale aj pokojne a zrozumiteľne vysvetliť skupine ľudí? Alebo v Exceli iba pravidelne vytvára tabuľky, používa SUM a vie nastaviť tri formáty buniek?
A pri prvom telefonáte zistíme, že kontingenčné tabuľky opakovane nazýva kombinačné. Nuž, len sebavedomie nestačí…

Podobnú situáciu dnes zažívame pri hľadaní lektorov na témy umelej inteligencie. V ponuke opíšeme, že hľadáme človeka s praktickými skúsenosťami, ktorý rozumie jazykovým modelom, vie pracovať s viacerými AI nástrojmi, dokáže vysvetliť princípy promptovania, bezpečnosti dát, automatizácie či tvorby obsahu. Napriek tomu prichádzajú reakcie, v ktorých kandidát uvedie len to, že „používa ChatGPT“ alebo sa „zaujíma o umelú inteligenciu“.

Záujem je dobrý začiatok, ale na prijatie do práce nestačí. My nehľadáme človeka, ktorého daná téma baví a ktorého všetko doučíme od základov. Hľadáme človeka, ktorý má túto prácu vykonávať. Ak ponuka hovorí o odborných znalostiach a praktických skúsenostiach, nestačí mať základný prehľad a veriť, že zvyšok sa nejako vyrieši po nástupe. Zamestnávateľ nehľadá ďalší projekt na vzdelávanie. Hľadá riešenie konkrétnej potreby. V prípade, že je pripravený učiť vás, čo potrebuje, nájdete v pracovnom inzeráte vetu typu „všetko vás naučíme“.

Váš budúci zamestnávateľ nemá vešteckú guľu. Nemôže si domyslieť, čo všetko možno viete, ak ste mu to nikde nenapísali. Nemôže predpokladať, že pod slovom „pokročilý“ sa skrývajú roky praxe, konkrétne projekty a schopnosť odovzdávať vedomosti. Ak svoje znalosti, skúsenosti a prínos neukážete, pre človeka na druhej strane jednoducho neexistujú.

A práve tu vzniká veľké nedorozumenie. Uchádzač má pocit, že reagoval na vhodnú pozíciu, pretože sa v danej oblasti aspoň trochu orientuje. Zamestnávateľ však nehľadá človeka, ktorý má k téme blízko. Hľadá človeka, ktorý spĺňa konkrétnu potrebu uvedenú v pracovnej ponuke. Ak firma hľadá odborníka na AI, nestačí napísať, že vás AI baví. Ak hľadá pokročilého lektora Excelu, nestačí uviesť, že v Exceli pracujete. Ak hľadá grafika so skúsenosťami v konkrétnych programoch, nestačí napísať, že máte cit pre dizajn. Vaša reakcia musí ukázať jasnú súvislosť medzi tým, čo firma potrebuje, a tým, čo jej viete reálne ponúknuť.

Životopis povie, čo ste robili. Motivačný list musí vysvetliť, prečo ste vhodní

Skúsme si to ukázať na jednoduchom príklade. Firma hľadá účtovníka a vy jej pošlete životopis, v ktorom uvediete, že ste absolvovali obchodnú akadémiu. To je informácia, ale ešte to nie je odpoveď na otázku, prečo by vás mala firma pozvať na pohovor. Obchodná akadémia môže znamenať, že máte dobrý základ. Zamestnávateľ však stále nevie, či ste niekedy reálne účtovali, či poznáte podvojné účtovníctvo, či ste pracovali s faktúrami, DPH, mzdami alebo účtovným softvérom. Nevie, či ste presní, zodpovední, systematickí a či dokážete pracovať s termínmi. To všetko sú veci, ktoré si nemá domýšľať.

Životopis je prevažne postavený na slove JA. Ja som vyštudoval. Ja som pracoval. Ja ovládam. Ja mám skúsenosti. A tak je to správne, pretože životopis sumarizuje vaše vzdelanie, prax, vedomosti a schopnosti. Motivačný list by však mal byť postavený na slove VÁM. Ako môžem pomôcť vám? Ktoré moje skúsenosti využijete práve vo vašej firme? Čo vám uľahčím, zrýchlim alebo zlepším? Prečo moje vedomosti zodpovedajú tomu, čo ste uviedli v pracovnej ponuke?

Nie je to slohová práca o tom, že ste komunikatívni, flexibilní a radi pracujete v tíme. Je to miesto, kde máte jasne prepojiť svoje schopnosti s potrebou firmy. Nenechávajte človeka na druhej strane, aby tieto súvislosti hľadal za vás. Rozdiel môže vyzerať napríklad takto.

Slabá reakcia:

„Vyštudoval som obchodnú akadémiu a mám záujem o pozíciu účtovníka.“

Silnejšia reakcia:

„Počas štúdia obchodnej akadémie som získal základy podvojného účtovníctva a následne som ich využíval pri spracovaní prijatých a vystavených faktúr, kontrole dokladov a práci s účtovným softvérom. Vďaka svojej presnosti a systematickosti vám viem pomôcť so spoľahlivým spracovaním účtovnej agendy, dodržiavaním termínov a znížením chybovosti v dokladoch.“

Druhá reakcia stále nie je zárukou prijatia. Človeku, ktorý ju číta, však výrazne uľahčí rozhodovanie. Nemusí premýšľať, či by sa vaše vzdelanie a skúsenosti dali nejako využiť. Nemusí hľadať súvislosti medzi vaším životopisom a pracovnou ponukou. Prečíta si text a povie si: „Áno, takéto niečo hľadáme.“

A o to ide. Životopis hovorí: Toto som JA. Motivačný list má povedať: Takto pomôžem VÁM.

Zamestnávatelia nie sú zlí. Niekedy vám svojím mlčaním preukazujú viac úcty, než si myslíte

Keď sa uchádzačovi nikto neozve, ľahko nadobudne pocit, že firma je arogantná, neprofesionálna alebo že si ľudí neváži. Niekedy to tak naozaj môže byť. Aj firmy robia chyby a aj nábor sa dá robiť zle. Veľmi často je však dôvod oveľa jednoduchší: zamestnávateľ dostal veľké množstvo reakcií a musí sa venovať najmä tým, pri ktorých vidí reálnu šancu na spoluprácu.

Na jednej strane sa hneváte, že vám firma neodpovedala. Skúste si však predstaviť, že by zamestnávatelia odpovedali úplne otvorene a bez diplomatických formulácií. Mnohé odpovede by sa vám čítali podstatne horšie než obyčajné mlčanie.

Mohli by znieť napríklad takto:

„Hľadáme pracovníka do banky s vysokoškolským vzdelaním v oblasti ekonómie a minimálne ročnou praxou. Vy ste absolvovali strojárske učilište, mesiac pracovali v supermarkete, mesiac na čerpacej stanici a počas leta brigádovali na kúpalisku. Ktorá časť vášho životopisu podľa vás spĺňa naše požiadavky?“

Alebo:

„Hľadáme samostatného účtovníka, ktorý dokáže od prvého dňa spracovávať účtovnú agendu. Vo vašom životopise nie je žiadna účtovnícka prax, znalosť účtovného systému ani informácia o tom, že ste niekedy účtovali. Prečo ste na túto ponuku reagovali?“

Prípadne:

„Hľadáme lektora umelej inteligencie s praktickými skúsenosťami a schopnosťou viesť odborné školenia. Napísali ste nám, že používate ChatGPT na prepisovanie textov a AI vás baví. To je podľa vás kvalifikácia na vedenie kurzu?“

Alebo ešte jednoduchšie:

„Hľadáme človeka, ktorý túto prácu už vie vykonávať. Z vašej reakcie vyplýva, že by sme vás najprv museli všetko naučiť.“

Takéto odpovede by síce boli úprimné, ale pravdepodobne by ste ich vnímali ako ponižujúce, necitlivé alebo urážlivé. Firma preto často zvolí diplomatickejšiu cestu: nerelevantnú reakciu jednoducho vyradí a pokračuje ďalej. Možno to bude znieť zvláštne, ale neodpovedanie môže byť v niektorých prípadoch aj prejavom úcty voči vám. Zamestnávateľ vám nemusí napísať, že ste si ponuku zjavne poriadne neprečítali, že nespĺňate ani jednu z hlavných požiadaviek alebo že medzi vašimi skúsenosťami a pozíciou nevidí žiadne spojenie. Jednoducho vás nevystaví nepríjemnej a zbytočne tvrdej spätnej väzbe.

Prosím, neberte tieto príklady osobne. Tento článok určite nie je o vás ani o jednom konkrétnom človeku. Je to všeobecný pohľad z druhej strany náboru, ktorý vychádza z tisícov životopisov a reakcií, aké sme za roky dostali. Je miestami nepríjemný, ale, žiaľ, veľmi reálny.

Firma totiž nehľadá životopis. Hľadá človeka, ktorý vyrieši konkrétnu potrebu. Potrebuje účtovníka, ktorý zvládne agendu, lektora, ktorý dokáže samostatne viesť kurz, obchodníka, ktorý prinesie zákazníkov, alebo grafika, ktorý vie tvoriť použiteľné výstupy. Ak z vašej reakcie nie je zrejmé, že túto potrebu dokážete naplniť, personalista nemá dôvod venovať ďalší čas zisťovaniu, či sa za všeobecnými vetami náhodou neskrýva vhodný kandidát. Mlčanie zamestnávateľa preto nemusí znamenať: „Nemáte žiadnu hodnotu.“ Často znamená iba: „Na túto konkrétnu pozíciu ste nám neukázali, že spĺňate to, čo potrebujeme.“
A to je veľký rozdiel.

Tri pravidlá pred odoslaním reakcie

Doteraz sme si vysvetľovali, prečo veľká časť pracovných reakcií končí bez odpovede. Teraz poďme k tomu dôležitejšiemu: čo urobiť, aby sa to nestávalo práve vám.

Nestačí vidieť, že firma hľadá programátora, administratívneho pracovníka, office manažéra, obchodníka, technika alebo človeka na zákaznícku podporu a okamžite kliknúť na tlačidlo „Reagovať“. Rovnaký názov pozície môže v každej firme znamenať úplne inú prácu.

Jeden administratívny pracovník môže najmä evidovať dokumenty a komunikovať s klientmi, iný musí ovládať pokročilý Excel, pripravovať reporty a pracovať s interným systémom. Pri programátorovi môže byť podmienkou konkrétny programovací jazyk, framework alebo niekoľkoročná prax. Office manažér môže potrebovať angličtinu, organizačné schopnosti a skúsenosti s fakturáciou. Technik môže mať pracovať v teréne, vlastniť vodičský preukaz a rozumieť konkrétnemu zariadeniu. Preto si vždy pozrite, čo bude skutočnou náplňou práce, ktoré vedomosti sú nevyhnutné, akú úroveň praxe firma očakáva a čo od vás žiada pri reakcii. Môže to byť portfólio, ukážka kódu, krátka odpoveď na otázku, certifikát, vodičský preukaz, znalosť cudzieho jazyka alebo skúsenosť s konkrétnym softvérom.

Ak zamestnávateľ uvedie, že máte poslať portfólio, a vy ho nepošlete, prvý test ste nezvládli ešte pred pohovorom. Ak žiada ukážku kódu a vy pošlete iba všeobecný životopis, výsledok bude podobný. Nejde len o chýbajúcu prílohu. Ukázali ste, že ste si zadanie buď neprečítali, alebo ste ho nepovažovali za dôležité.

Nemusíte spĺňať každú vedľajšiu požiadavku na sto percent. Musíte však spĺňať podstatu pozície. Ak firma hľadá programátora, ktorý má samostatne pracovať v konkrétnom jazyku, nestačí, že ste si pred rokom pozreli niekoľko videí. Ak hľadá office pracovníka, ktorý bude denne pripravovať reporty v Exceli, nestačí, že viete vytvoriť tabuľku a zmeniť farbu bunky. Ak hľadá pracovníka zákazníckej podpory s plynulou nemčinou, základné frázy zo školy pravdepodobne nebudú stačiť.

Položte si preto otázku: Dokázal by som túto prácu po primeranom zaškolení na firemné procesy reálne vykonávať, alebo očakávam, že ma zamestnávateľ najprv naučí samotnú profesiu? Zaškolenie do firmy je bežné. Naučiť kandidáta od základov všetko, čo bolo uvedené ako podmienka prijatia, je niečo úplne iné.

Nemusíte pri každej pozícii vytvárať celý životopis od začiatku. Mali by ste však zvýrazniť tie skúsenosti, vedomosti a výsledky, ktoré sú pre danú firmu podstatné. Programátor má pomenovať technológie, projekty a svoju konkrétnu úlohu. Administratívny pracovník môže uviesť, s akými systémami pracoval, akú agendu spracovával a čo dokázal zorganizovať. Office pracovník môže konkretizovať znalosť Excelu, Wordu, reportovania, fakturácie alebo komunikácie so zákazníkmi.

Nech človek, ktorý vašu reakciu otvorí, nemusí desať minút hľadať, či sa v nej náhodou nachádza niečo použiteľné. Uľahčite mu to. Ukážte mu už v prvých riadkoch, že ste pochopili, koho hľadá, a že vo vašich skúsenostiach existuje jasný dôvod pokračovať v čítaní.

Čo robiť, keď požiadavky nespĺňate

Možno ste si po prečítaní niekoľkých pracovných ponúk uvedomili, že na pozície, ktoré vás zaujímajú, ešte nemáte dostatok vedomostí alebo skúseností. To nie je zlyhanie. Je to informácia. Pracovné ponuky totiž nie sú iba zoznamom voľných miest. Sú aj veľmi presnou mapou toho, čo trh práce momentálne potrebuje. Ak pri pozíciách, ktoré vás zaujímajú, opakovane vidíte požiadavku na pokročilý Excel, Power BI, konkrétny programovací jazyk, prácu s AI nástrojmi, grafický softvér, účtovný program alebo cudzí jazyk, trh vám práve jasne ukazuje, čo zamestnávatelia hľadajú, čo má pre nich hodnotu.

Môžete túto informáciu ignorovať a ďalej posielať životopisy s nádejou, že si niekto vaše chýbajúce znalosti nevšimne. Alebo ju môžete využiť vo svoj prospech. Zistite, ktoré požiadavky sa opakujú, vyberte si tie, ktoré dávajú zmysel pre váš ďalší smer, a začnite na nich pracovať. Ak firmy hľadajú človeka, ktorý vie pripravovať reporty v Exceli, naučte sa ich pripravovať. Ak od juniorného programátora očakávajú vlastné projekty, vytvorte ich. Ak pri administratívnych pozíciách požadujú znalosť konkrétneho systému alebo fakturácie, doplňte si ju. Objavuje sa pri zaujímavých pracovných ponukách opakovane angličtina, AI, Power BI alebo práca s dátami? Neberte to ako nespravodlivú prekážku. Berte to ako zadanie.

Každá firma vás musí zaškoliť do svojich procesov, interných systémov a spôsobu práce. Nemôžete však očakávať, že vás prijme ako účtovníka a následne vás naučí účtovníctvo, prijme vás ako programátora a od základov vás bude učiť programovať alebo vás zamestná ako pokročilého používateľa Excelu, keď v ňom zatiaľ ovládate len jednoduché tabuľky. Najrozumnejšou reakciou na pre vás zaujímavú pracovnú ponuku – neposlať životopis. Uložiť si kontakt či ponuku, pozrieť sa, čo vám zatiaľ chýba, a rozhodnúť sa, že o niekoľko mesiacov budete pripravení lepšie.

To slovo je dôležité: zatiaľ. Dnes možno požiadavky nespĺňate. O tri mesiace však môžete mať absolvovaný kurz, konkrétny certifikát, vlastný projekt a praktické skúsenosti, ktoré už viete pravdivo uviesť v životopise aj motivačnom liste. Potom už nebudete písať iba: „Táto oblasť ma zaujíma.“ Budete môcť napísať: „V tejto oblasti som sa cielene vzdelával, toto som sa naučil, toto som vytvoril a takto viem svoje nové vedomosti využiť pre vás.“

A to je reakcia, ktorá má úplne inú hodnotu.

Vzdelávanie ako konkrétny dôkaz posunu

Často školím priamo vo firmách a počas prestávok sa rozprávam s HR manažérmi, riaditeľmi aj majiteľmi spoločností. A jednu vetu som od nich počul už mnohokrát: „Pre nás je niekedy silnejší signál to, že sa človek sám prihlásil na kurz, než to, že tvrdí, že danú vec ovláda.“ Na prvý pohľad to môže znieť zvláštne. Zamestnávateľ predsa hľadá človeka, ktorý už niečo vie. Prečo by ho malo zaujímať, že absolvoval kurz?

Pretože človek, ktorý sa vzdelával z vlastnej iniciatívy, ukazuje oveľa viac než novú vedomosť. Ukazuje, že si uvedomuje potrebu napredovať, dokáže nájsť svoje slabšie miesto a je ochotný investovať čas, energiu a často aj vlastné peniaze do svojho rozvoja. Pre firmu je to dôležitý signál. Takýto človek bude pravdepodobne lepšie prijímať nové postupy, bude mať záujem rozvíjať sa a viac si bude vážiť aj vzdelávanie, ktoré mu neskôr zaplatí zamestnávateľ.

Zodpovedné firmy si uvedomujú význam rozvoja pracovníkov, sú pripravené svojich ľudí ďalej školiť. Nechcú však začínať s človekom, ktorého treba presviedčať, že učiť sa má význam. Kandidát, ktorý sa vzdelával dobrovoľne ešte pred nástupom, už pri nástupe ukazuje, že napredovanie nie je niečo, do čoho ho budú musieť tlačiť. Preto sa učte.
Nielen preto, aby ste si mohli pridať ďalší riadok do životopisu, ale preto, že tým dokazujete svoj postoj k vedomostiam, práci aj k vlastnému rozvoju. A tento krok si nechajte potvrdiť certifikátom, aby ste ho vedeli aj dôveryhodne doložiť.

Buďme však úprimní pri „modernom“ online vzdelávaní. Ak ste si niekde pozreli niekoľko nahraných videí, neprezentujte to v životopise ako odborné školenie. Počas pohovoru personalista ľahko zistí, že ste si na YouTube pozreli video o účtovníctve, programovaní alebo Exceli a máte len malé vedomosti z témy. Môže to byť užitočný začiatok, ale ešte to nie je dôkaz, že danú tému ovládate alebo že ste si ju prakticky osvojili.

Rozhodujúce preto nie je iba to, že ste boli na kurze. Rozhodujúce je, čo ste sa naučili, čo ste si precvičili a čo už viete použiť. V životopise môžete uviesť názov školenia, jeho rozsah a získaný certifikát. V motivačnom liste však vysvetlite najmä to, ako nové vedomosti využijete pre firmu. Napríklad: „Z vlastnej iniciatívy som absolvoval živý kurz pokročilého Excelu, na ktorom som sa naučil pracovať s kontingenčnými tabuľkami, pokročilými funkciami a Power Query. Získané vedomosti vám viem využiť pri príprave reportov, spracovaní dát a zjednodušení opakovaných úloh.“

Takáto veta nehovorí iba: „Bol som na kurze.“ Hovorí: „Sám som sa rozhodol posunúť, niečo konkrétne som sa naučil a teraz to viem využiť pre vás.“ A práve to môže byť pre budúceho zamestnávateľa oveľa silnejší signál, než si myslíte.

Čo robiť pred odoslaním reakcie na pracovnú ponuku

Doteraz sme si vysvetľovali, prečo veľká časť pracovných reakcií končí bez odpovede. Uviedli sme si viaceré otázky a pravidlá. Zhrňme si to najdôležitejšie – čo robiť, aby sa to nestávalo práve vám.

Dobre si prečítajte pracovnú ponuku a spoznajte firmu, na ponuku ktorej reagujete.

Nestačí preletieť názov pozície a kliknúť na tlačidlo „Reagovať“. Prečítajte si celý inzerát, pozrite si web budúceho zamestnávateľa, zistite, čomu sa firma venuje, aké služby alebo produkty ponúka a akým spôsobom komunikuje. Pozrite si aj jej sociálne siete. Rýchlo tak získate predstavu, či ide o formálnu korporáciu, menšiu rodinnú firmu, technologický tím alebo spoločnosť, ktorá komunikuje uvoľnene a moderne. Vďaka tomu nebudete posielať sterilnú univerzálnu správu, ale reakciu, z ktorej bude cítiť, že viete, komu píšete.

Dôkladne si pozrite, koho firma skutočne hľadá. Rovnaký názov pozície môže v každej spoločnosti znamenať niečo iné. Jeden administratívny pracovník môže najmä evidovať dokumenty a komunikovať so zákazníkmi, iný musí ovládať pokročilý Excel, fakturáciu a interné systémy. Pri programátorovi môže byť rozhodujúci konkrétny jazyk, framework alebo typ projektu. Pri office pracovníkovi môže byť podmienkou angličtina, príprava reportov či organizácia kalendárov. Nezaujíma vás teda iba názov pracovného miesta, ale jeho skutočný obsah.

Úprimne si odpovedzte, či máte na danú pozíciu predpoklady.

Nemusíte spĺňať každú vedľajšiu požiadavku na sto percent, musíte však spĺňať podstatné požiadavky. Položte si otázku, či by ste ju po bežnom zaškolení do firemných procesov dokázali reálne vykonávať. Zaškolenie do interného systému, spôsobu komunikácie alebo konkrétnych postupov je bežné. Nie je však prirodzené očakávať, že vás firma prijme ako programátora a následne vás bude učiť programovať, prijme vás na pozíciu s pokročilým Excelom a bude vám vysvetľovať základy práce s tabuľkami, prípadne vás zamestná v oblasti, s ktorou nemáte žiadne skúsenosti ani vedomosti. Za celý život som sa stretol len s jedným takým prípadom.

Napíšte motivačný list alebo aspoň kvalitnú sprievodnú správu vždy, aj keď ju firma výslovne nežiada.

Nemusí to byť formálny dokument na jednu stranu ani generická šablóna stiahnutá z internetu. Stačí niekoľko úprimných, konkrétnych odsekov, z ktorých bude jasné, že poznáte firmu, rozumiete pozícii a viete vysvetliť svoj prínos.

Firmu môžete osloviť prirodzene a primerane spôsobu, akým sama komunikuje. Ak pôsobí uvoľnene a familiárne, nemusíte jej písať úradníckym jazykom plným prázdnych fráz. Vždy však zostaňte profesionálni. Napíšte, prečo vás zaujala práve táto spoločnosť, ktoré požiadavky spĺňate, ktoré vaše skúsenosti sú pre prácu relevantné a najmä v čom budete pre firmu prínosom.

Nepíšte iba: „Mám záujem o vašu pracovnú ponuku a v prílohe posielam životopis.“ To personalistovi vo firme nehovorí takmer nič.
Napíšte radšej: „Vaša ponuka ma zaujala, pretože mám skúsenosti s prípravou reportov, prácou s klientmi a organizáciou administratívnej agendy. Vo vašej firme by som tieto skúsenosti vedel využiť pri zrýchlení spracovania dokumentov, komunikácii so zákazníkmi a odbremenení tímu od každodenných organizačných úloh.“

Pred odoslaním reakcie si teda odpovedzte na tri otázky:

• Poznám firmu a rozumiem jej komunikácii?
• Viem, koho skutočne hľadá, a mám na túto prácu predpoklady?
• Vysvetlil som, prečo som na pozíciu vhodný človek a ako zamestnávateľovi pomôžem?

Je vaša odpoveď trikrát áno? Potom má zmysel kliknúť na „Odoslať“.

Menej životopisov, viac premyslených reakcií

Poslali desiatky životopisov a nikto sa vám neozval? Skúste sa prestať pýtať, čo robia zle zamestnávatelia. Položte si radšej otázku, či ste im dali dostatočný dôvod odpovedať práve vám. Možno ste reagovali na pozície, na ktoré zatiaľ nemáte potrebné vedomosti. Možno ste si ponuku neprečítali dostatočne pozorne. Možno ste poslali rovnaký životopis ako ďalším dvadsiatim firmám a očakávali, že si zamestnávateľ sám nájde spojenie medzi tým, čo potrebuje, a tým, čo mu môžete ponúknuť.

Skúste to nabudúce inak.

Pošlite menej reakcií, ale venujte im viac času. Spoznajte firmu, prečítajte si jej web aj sociálne siete, pochopte, koho firma hľadá, a úprimne zhodnoťte, či na danú prácu máte predpoklady. Potom napíšte niekoľko viet, z ktorých bude jasné nielen to, čo viete vy, ale najmä to, ako tým firme pomôžete.

Ak to pri konkrétnej ponuke nedokážete pravdivo napísať, nestrácajte čas, možno ešte nemá význam reagovať. Slovo „ešte“ je však dôležité. To, čo dnes neviete, sa môžete naučiť. To, čo dnes nemáte v životopise, tam môžete mať o niekoľko mesiacov ako nové vedomosti, absolvované školenie, certifikát, vlastný projekt alebo praktickú skúsenosť.

Pracovné ponuky nevnímajte iba ako miesta, kam môžete poslať životopis. Vnímajte ich ako mapu toho, čo trh práce hľadá, čo očakáva. Ak sa v nich opakovane už rok objavuje pokročilý Excel, práca s dátami, programovanie, umelá inteligencia, grafické nástroje alebo iná konkrétna zručnosť, trh vám veľmi jasne ukazuje, kam sa máte posunúť. Pozrieť si našu ponuku kurzov a zistite, či vám vieme pomôcť doplniť vedomosti, ktoré od vás zamestnávatelia očakávajú.

Neraz je pred odoslaním ďalšieho životopisu lepším krokom vzdelávanie. Nie ako formalita a nie iba ako ďalší riadok v životopise, ale ako dôkaz, že ste na sebe pracovali, získali nové znalosti, prakticky si ich precvičili a viete ich podložiť certifikátom. V IT Learningu vzdelávame ľudí práve preto, aby nemuseli v životopise používať prázdne frázy a dúfať, že im niekto uverí. Chceme, aby mohli pravdivo napísať nie toto ma baví, ale aj toto som sa naučil, toto som si prakticky vyskúšal, mám k tomu certifikát a takto svoje vedomosti využijem vo vašej firme.

Neposielajte viac životopisov. Posielajte lepšie reakcie na vám vyhovujúce pracovné ponuky. Ak vám dnes chýbajú vedomosti, získajte ich. Možno práve to bude dôvod, pre ktorý sa vám nabudúce zamestnávateľ ozve.

Posuňte sa v živote ďalej.