Work-life balance: Ideál mladých vs. realita globálnej konkurencie

Prečo mladí pracovníci túžia po rovnováhe

Objavili sa pojmy „slow work“ a „slow business“ so zameraním na prácu bez rizika vyhorenia, s dôrazom na kvalitu, zmysluplnosť, rovnováhu. Najmä mladí začali odmietať kultúru „hustle“ – neustáleho výkonu za každú cenu. A neboja sa odmietnuť pracovné prostredie, ktoré ich hodnoty nerešpektuje. Hoci neraz vyzerajú ako lenivci či neschopáci.

Globálny kontext: Nevyvážený svet

Riziká „relaxovanej“ spoločnosti

Nie je ťažké predstaviť si svet, v ktorom sa mladí z pohodlnej a slobodnej kultúry stávajú závislými od produktov, služieb a systémov vytvorených národmi, ktoré medzičasom obetovali svoj work-life balance na úkor výkonnosti. Nie preto, že by boli šťastnejší – ale preto, že makali tvrdšie.

V takej budúcnosti sa ľudia z rovnovážnych krajín môžu ocitnúť v úlohe konzumentov cudzej dominancie – a teda stratiť kontrolu nad vlastným spôsobom života. Sloboda totiž vyžaduje nielen dobrý pocit zo života, ale aj konkurencieschopnosť.

Môžeme si teda dovoliť spomaliť, ak ostatní zrýchľujú?

Niektorí ekonómovia tvrdia, že nie – lebo ekonomika je súťaž. A ten, kto zaspí, prehrá.
Aj keď work-life balance chráni zdravie, ak bude jednostranný, môže viesť k tomu, že budeme nútení prijať cudzí systém, v ktorom žiadna rovnováha nebude. A to by bol paradox – že v snahe o ľudskejší život stratíme slobodu voľby.

Preto potrebujeme hľadať kompromis. Nie slepo pracovať 14 hodín denne. Ale ani sa uspokojiť s „pohodou“ ako cieľom. Lebo pohodlie môže byť pasca, ak svet okolo nás nespomalí.

Work-life balance vs. konkurencieschopnosť

Na obhajobu work-life balance mladí hovoria: „Zdravý človek pracuje efektívnejšie.“ A majú pravdu.
Oponenti spravidla ich pravdu uznávajú, no vzápätí im oponujú: „Ale len ten, kto pracuje intenzívnejšie, posúva seba i svet dopredu.“ A majú tiež pravdu.

Perspektíva neleží v extrémoch, ale v strategickom nastavení rovnováhy, ktorá nebude len pohodlná, ale aj výkonná.
Ak chceme ako jednotlivci, firmy či krajiny uspieť, nestačí sa dobre cítiť – musíme zároveň vedieť premýšľať dopredu, vyhodnocovať trendy, inovovať a konať efektívne.

Otázka znie:
Je možné nastaviť taký pracovný systém, ktorý umožní žiť plnohodnotne, a zároveň podávať výkon, ktorý obstojí vo svete, kde iní idú na hranicu vyčerpania?

Odpoveď znie „áno“, ale má háčik:
Rovnováha nesmie byť synonymom pohodlnosti. Flexibilita je kľúč, nie pasívne očakávanie toho, čo bude… a nejako sa prispôsobíme.
Stratégia, nie náhoda, by mala byť tým, čo nás vedie.
Ak mladí chcú slobodu, musia myslieť ako tvorcovia budúcnosti, nie len ako jej užívatelia. Platí to aj pre firmy a štáty. Inak sa z aktérov stanú – hoci nechtiac – len diváci. Alebo roznášači Coca-Coly.

Spoliehať sa na spravodlivosť či dlhodobý „samovývoj“ systému je riskantné. Čas síce ukáže správny smer, no pre jednotlivca je 30–40 rokov často všetko, čo má. A čakať sa v tejto hre nemusí vyplatiť.

Work-life balance ako populizmus?

V diskusii k článku „Francie odpálila rozpočtovou bombu. Zbytek Evropy k ní nevyhnutelně směřuje“ na idnes.cz sa objavili komentáre, ktoré sa snažia pomenovať problémy súčasnosti. Jeden z diskutujúcich vidí work-life balance v kontexte takto:

„…väčšina ľudí požaduje istoty a málo práce, ale to ide proti sebe, pretože istoty a bohatstvo si treba odpracovať. Túto jednoduchú závislosť väčšina ľudí nechápe a chcú istoty a prosperitu bez práce… Vymýšľajú sa nezmysly ako skrátený pracovný čas alebo štvordňový pracovný týždeň, rezonujú tu heslá ako work-life balance (napriek tomu, že pracujeme najmenej v histórii ľudstva) – aj u nás (v ČR – pozn. autora) sme za posledných 15 rokov zvýšili počet štátnych sviatkov… Sú to všetko populistické kroky, ktoré zvyšujú náklady, ale neprinášajú žiadnu prosperitu. Každý človek by mal premýšľať, ako on sám môže byť užitočný pre spoločnosť, a nie ako spoločnosť ošklbať.

Ľudia by mali pochopiť, že na dôchodok sa musí pripraviť každý sám a podľa toho aj konať, a nie spoliehať sa na štát… Mnoho ľudí fajčí, pije a má množstvo zbytočných výdavkov, v práci si odkrútia len to najnutnejšie a potom nadávajú, že nemajú peniaze. O svoje šťastie a bohatstvo sa musí každý pričiniť sám – a toto väčšina ľudí u nás nechápe.“

Mohli by sme diskutovať k uvedeným bodom… no work-life balance nie je populistický krok. Je to reakcia na dlhodobé preťaženie a zhoršujúce sa duševné zdravie ľudí v pracovnom procese. Pomáha predchádzať vyhoreniu a zvyšuje produktivitu aj spokojnosť zamestnancov. Problém nie je v samotnom princípe, ale v jeho zneužívaní ako zámienky pre zníženú produktívnosť bez zodpovednosti.

Hľadanie kompromisu: Odpočinok s výkonom

Človek nemá nekonečnú výkonnosť. Zvýšené nároky na výkon potrebujú nové riešenia. Ako teda nastaviť taký model, ktorý rešpektuje človeka a zároveň prináša výsledky?
Niektoré firmy a krajiny sa o to už pokúšajú:

• Švédsko testuje 6-hodinový pracovný deň.
• Nový Zéland zavádza 4-dňový pracovný týždeň.
• Veľké firmy ponúkajú 2-4 týždne voľna nad rámec zákonných dovoleniek.
• Technologické firmy zavádzajú hybridný režim a dôverujú ľuďom namiesto ich kontroly.

Tieto modely ukazujú, že výkon a oddych nemusia byť protiklady. Práve naopak – ak je človek oddýchnutý, pracuje s väčším nasadením. A väčšina, ak má slobodu, cíti viac aj zodpovednosť.

Budúcnosť patrí tým, ktorí pochopia, že „pracovať múdro“ je efektívnejšie ako „pracovať veľa“.
Mladí ľudia dnes stoja na križovatke: môžu kultivovať nový typ pracovnej kultúry – vtedy, ak budú chápať, že svet nečaká. Preto potrebujú nájsť model, kde sa stretne ľudskosť so zodpovednosťou, voľnosť s výkonom. Alebo ísť svojou cestou s nejasnou budúcnosťou.

Ako kultivovať výkonnosť bez obetovania zdravia?
To je výzva k zamysleniu sa nad osobnými hodnotami pre každého z nás.

Kde je vaša osobná hranica medzi prácou a životom? Máte možnosti si ju určovať?

Ako sa dopracovať k work-life balance

Je omylom myslieť si, že work-life balance znamená „robiť menej“. Znamená robiť rozumnejšie.
V digitálnom veku máme nástroje, ktoré dokážu znížiť objem rutinných úloh a ušetriť hodiny času – a to bez znižovania výkonu:

• automatizácia
• skriptovanie a digitalizácia
• umelá inteligencia a softvérové riešenia

Ak sa naučíme tieto nástroje využívať, môžeme pracovať efektívnejšie a zároveň zachovať čas pre seba, rodinu a život. To je inteligentná rovnováha.

Preto má zmysel investovať do seba – absolvovať kurzy IT, ktoré aj neprogramátorom otvoria svet nových príležitostí, umožňujú získať prehľad v možnostiach používania techniky, zoznámiť sa s umelou inteligenciou a naučiť sa organizovať prácu „smart“ spôsobom.

Takáto rovnováha je z dnešného pohľadu stratégia pre budúcnosť, ktorá nám umožní aj v budúcnosti žiť dobre a obstáť v neprispôsobivom a nezastaviteľnom svete.
Znalosť digitálnych nástrojov (automatizácia, skriptovanie, AI, softvérové riešenia) znižuje potrebu rutinného manuálneho výkonu, šetrí čas aj mentálnu energiu.