Keď AI začína „myslieť“: nový typ modelov, ktoré kladú otázky
Jedným z najväčších posunov v oblasti veľkých jazykových modelov (LLM) je prechod od jednoduchého generovania odpovedí k tzv. thinking modelom – modelom, ktoré si samy kladú otázky, aby lepšie pochopili zadanie a poskytli kvalitnejší výsledok.
Znie to jednoducho, ale ide o zásadnú zmenu v tom, ako sa umelá inteligencia správa a ako s ňou komunikujeme. Klasické GPT modely (napríklad staršie verzie GPT-3 alebo 3.5) fungovali tak, že ste im dali otázku – a ony odpovedali. Hotovo. Fungovalo to dobre, ale len vtedy, keď bolo zadanie presné a jasné.
Nové modely, ako GPT-4 alebo GPT-4o, sú oveľa „premýšľavejšie“. Keď im dáte nejasnú úlohu, často si najprv samy vytvoria interné otázky typu:
Tento proces sa nazýva self-reflection alebo self-questioning a predstavuje nový smer vo vývoji umelej inteligencie. AI sa týmto spôsobom dostáva bližšie k ľudskému spôsobu uvažovania – neodpovedá automaticky, ale „uvažuje“, robí si poznámky a kontroluje vlastné výstupy.
Praktický príklad:
Predstavte si, že napíšete:
„Napíš mi biznis plán.“
Starší model by automaticky začal písať generický text o vízii, misii a produktoch.
Thinking model však najprv zváži:
– Aký typ biznisu?
– Kto je cieľová skupina?
– Aký je trh?
A často sa vás pred odpoveďou na niečo dopýta, aby bol výstup kvalitnejší.
Pre používateľa to znamená dve veci:
-
Vyššiu kvalitu odpovedí. Model ide viac do hĺbky, hľadá súvislosti, neberie zadanie ako samozrejmosť.
-
Viac interakcie. Niekedy odpoveď nepríde hneď, ale je to výmena názorov – konverzácia. A práve v tom je sila týchto nových modelov.
Thinking modely sú teda výborné v situáciách, kde je zadanie zložité, nejednoznačné alebo vyžaduje tvorivosť. Ideálne sa hodia na plánovanie, strategické rozhodovanie, hĺbkovú analýzu či návrh riešení problémov.